Belujské hrnčiarstvo – stále veľká neznáma

bh_dzbanHrnčiarske remeslo bolo po stáročia súčasťou obživy tunajšieho ľudu. Dokazujú to písomné pramene, archeologické nálezy ako i muzeálne zbierky. Najstarší písomný záznam o hrnčiaroch v Beluji je z roku 1635, ktorý spomína hrnčiara menom Imrich Hrnčiar. Ešte staršie doklady spracovania tunajšej kvalitnej hliny dokazujú popolnicové nádoby nachádzané v chotári obce z doby bronzovej, dnes uložené v depozitároch národného múzea. Názov obce Beluj odvodzoval  Andrej Kmeť od slovanského výrazu pre označenie “biela” a to zrejme podľa výskytu bielej hliny v chotári Beluja. Výrobky tunajších hrnčiarov sa vyznačovali kvalitným, neraz veľmi tenkým črepom a boli v širokom okolí veľmi žiadané. Povozníci ich rozvážali do širokého okolia a predávali na jarmokoch. Okrem hlineného riadu na bežné kuchynské účely varenia, pečenia či uskladňovania potravín, tunajší hrnčiari vyrábali veľmi svojrázne dekoratívne krčahy, fľaše, či taniere, ktorých výzdoba nemá v slovenskej hrnčiarskej produkcii obdobu. Posledný hrnčiarsky kruh sa na Beluji dotočil v roku 1889, kedy zomrel posledný aktívny hrnčiar. Výrobky tunajších majstrov hliny sa ako predmety dennej spotreby postupom času opotrebovali, nešťastnými náhodami porozbíjali a tak vymizli z tohto sveta. No našťastie nie všetky…

foto_muzeum

Belujskí hrnčiari zanechali po sebe nezmazateľnú stopu v slovenskom výtvarnom folklóre. Kupodivu je belujské hrnčiarstvo stále veľká neznáma, žijúca v tieni iných dielní ako Modra či Pukanec. Veľký potenciál tohto kultúrneho dedičstva  v nás vzbudilo myšlienku prezentovať ho v rámci našich aktivít. Preto sme v našom dome práve zriadili muzeálnu expozíciu venovanú prezentácii belujskej hrnčiny.

stollmann

Okrem prezentácie hrnčiarskych výrobkov, nájdených črepín a spôsobu hrnčiarskej práce je súčasťou expozície životný profil evanjelického farára Andreja Gustáva Štollmanna, ktorý tu pôsobil na prelome 19. a 20. storočia a ako člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a osobný priateľ Andreja Kmeťa zaslúžil o vytvorenie zbierky tohto klenotu. Expozícia je prezentovaná ako reálnymi predmetmi, tak aj formou premietania krátkeho dokumentu digitálnymi technológiami. V prípade záujmu si môžu návštevníci vyskúšať hrnčiarske remeslo v našej dielni.

Za spoluprácu pri vzniku Múzea ďakujeme:

  • Slovenské národné múzeum, Etnografické múzeum v Martine
  • Slovenské národné múzeum, Historické múzeum v Bratislave
  • Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici
  • Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici
  • Tekovské múzeum v Leviciach
  • Slovenskej národnej knižnici v Martine
  • OZ Zlatá cesta v Prenčove
  • OZ Kruh v Banskej Štiavnici
  • obyvateľom obce Beluj
  • rodine Štollmannovej

Múzeum je otvorené každý deň v čase od 10:00 do 17:00, je vhodné sa vopred ohlásiť na jeho návštevu, viď spojenia.

Vstupné do múzea je uvedené v Cenníku.

unesco_baner