A popri maďarskej verzii Béld sa používal až do vzniku prvej československej republiky. Toto označenie sa používa najčastejšie v druhej polovici 19. storočia, kedy dedina zažívala najväčší hospodársky a sociálny rozmach. Práve preto sa toto slovo stalo symbolickým fundamentom pre pomenovanie našich aktivít.

V tejto krajinke sa ľudia usadili už pred tisíckami rokov. Zanechali nám po sebe stopy, ktoré občas pri hlbokej orbe opäť vychádzajú na svetlo sveta. V blízkom okolí Beluja sa našli kamenné sekeromlaty z mladšej doby kamennej, popolnice z doby bronzovej a iné hmotné doklady ľudskej činnosti. Mnohé tieto nálezy ľud ohlasoval Andrejovi Kmeťovi a vďaka tejto spolupráci sú dodnes súčasťou archeologických zbierok slovenských múzeí.

Beluj sa prvý krát písomne spomína v listine vydanej kapitulou v Ostrihome dňa 6.júla roku 1290 . Išlo o písomné svedectvo predaja polovice Beluja za 300 hrivien striebra štiavnickému mešťanovi Mikulášovi, synovi Hermana.

Staršie písomné zmienky o okolitých obciach dokazujú, že táto oblasť bola osídlená už dávnejšie a tak je možné predpokladať, že Beluj bol v roku 1290 starou usadlosťou.

Od roku 1342 bol Beluj súčasťou hradného panstva Litava, resp. Čabraď.

Ďalšie informácie o histórii obce a zaujímavostiach v jej okolí budú postupne doplňané.